Bolo to jedného krásneho dňa. Vtedy som sedel na mäkkom gauči a v pokoji som si popíjal vychladené pivečko. Vonku bolo teplo a deti sa hrali s loptou. Pri pohľade na ich šťastné tváre som sa mysľou nachvíľu vrátil do detských čias, kde som trávil svoj voľný čas v podobnom scenári.
Boli to dva mesiace strávených u svojej babičky, kde som denno-denne hodoval na dedine s krásnou prírodou a neuveriteľne krásnych zážitkoch, aj pri pozeraní filmov...
...
Bolo to (ASI) v strede 90-tých rokoch, keď som sa zúfalo zaľúbil do Saxany. Ľuďom toto dievča budilo bársaké dojmy, no mne sa páčilo svojou neuveriteľnou charizmou.
V škole nepatrila do kolektívu obľúbených, nudila sa tam, nevyhľadávala žiadnu pozornosť a aj ostatní spolužiaci ju tiež nevnímali s najväčšou obľubou.
Na hodinách sa neučili násobilku, Pytagorovu vetu, nepreberali žiadnu literárnu či gramatickú tému, ako my.
Učili sa čarovať. A to bolo pre Saxanu taký ťažký oriešok, ako pre niektorých z nás už spomínané učivo.
Večné veky strávila poškole, kde sa bližšie oboznámila od školníka, ako sa žije vo svete ľudí.
Neuveriteľne ju to strašne lákalo a tak vyzvedala, ako ja od majstra či mi niekedy konečne zvýši plat!
Mne majster samozrejme plat nezvýšil, ale školník Saxane prezradil cestu na onen svet, v ktorom žijem napríklad aj ja! V Zoologickej záhrade sa na druhý deň našla malá sova. Nedoletela tam lebo jej pytliaci vyvraždili rodinu, ale táto sova bola môj idol ženy Saxana. Nik nevedel, ako sa tam dostala, nik nevedel akým spôsobom! Tak si ju riaditeľ ZOO zobral domov.
Skôr než chcel ukázať synovi čo sa nachádza vo vreci sa pravdepodobne pobral do kuchyne, kde naplnil svoj žalúdok dobrého jedla :)
Honza (syn) začal vrece otvárať, no zrazu sa začalo zväčšovať a vyliezlo z neho dievča s inými šatami, ako sa nosia v meste. Všetko mu vysvetlila a ostala pri ňom. Čo bolo najlepšie aj ju zobral do školy, v podobe malej slepice, ktoré neustále pípala v jeho aktovke.
Čo sa ale stalo, trieda mala novú spolužiačku, ktorá dostala miesto v prvej lavici vedľa (ja som ich v škole nazýval čudáci) čudáka či už vyvrheľa.
Ak chcela Saxana už navždy ostať v ríši ľudí, potrebovala elixír.
A čo bol ten elixír?
Nie, nie Suterén, nebol to lístok na Tokio Hotel! Ale odvar zvaný „Babské ucho“
Keďže Honza jej nevedel v tomto pomôcť, tak jej ho sľúbili traja čudáci, ktorí ju v konečnom dôsledku len využívali.
Stihne Saxana užiť ten elixír včas? Ostane už v onom párkrát spomínanom ľudskom svete?
Pochybujem o tom, že tu taký niekto je, čo nevidel film „Dívka na koštěti“ Ale pre náhodou, nechcem prezradiť ako a či sa jej to podarí.
...
Videl som to už dávnejšie, no rozhodne sa nato ešte párkrát chystám. Pretože mi film ukazuje neuveriteľnú fantáziu, humor, rodinu pohodu pri pozeraní podobných filmov.