Ako si vybrať navijak

1. Ťažná sila

Najdôležitejším faktorom pri výbere navijaka je ťažná sila (angl. pull rating) udávaná výrobcom navijaku. Treba mať na pamäti, že udávaná ťažná sila sa vzťahuje na prvú vrstvu lana na bubne navijaka (teda vrstva, ktorá je najbližšie k stredu bubna). Zvyčajne sú na bubne navinuté tri až štyri vrstvy lana, pričom prvá má najnižší prevod a vtedy vyvinie navijak najvyššiu silu.

Akú ťažnú silu teda zvoliť? Pravidlom je vynásobiť celkovú hmotnosť vozidla (pohotovostnú + celkové povolené zaťaženie auta) a vynásobiť ju číslom 1.5. Teda pre dvojtonové auto je vhodný navijak s ťažnou silou minimálne 3 tony. Zapadnuté auto v poriadnom blate zaťaží navijak ešte vyššou ťažnou silou, takže skúsení majitelia navijakov odporúčajú na terénne a SUV autá navijaky s ťažnou silou 4 tony.

2. Dĺžka lana

Viac vrstiev lana navinutého na bubne dosiahne ďalej k záchytnému bodu, no viac vrstiev lana navinutého na bubne nie vždy ideálnym stavom. Ako už bolo spomenuté, najväčšiu ťažnú silu má navijak vtedy, ak je lano čo najviac odvinuté a teda na bubne je čo najmenej lana. Druhým faktorom dĺžky lana je, že čím viacej vrstiev lana je na bubne, tým pravdepoobnešie sa lano zamotá alebo zasekne. Preto veľa používateľov navijakov uprednostňuje kratšie lano na bubne, no v aute majú pripravených napríklad ďalších 15 metrov lana. To je veľmi praktické riešenie najmä ak používate syntetické lano. 30 metrov lana navinutého na bubne a ďalších rezervných 15 metrov v kufri je teda optimálnym kompromisom.

3. Navíjacia rýchlosť verzus sila motora verzus prevodový pomer

Rýchlosť navíjania lana môže byť pre majiteľa navijaku poriadnou skúškou trpezlivosti. Veľa navijakov je pomerne rýchlych pri odvíjania lana bez záťaže, no pri záťaži sú výrazne pomalšie. Väčšina navijakov dosahuje rýchlosť 50cm – 1,5m za minútu. Treba pamätať na to, že rýchly navijak spotrebuje veľa elektrickej energie.

Na trhu je k dispozícii veľa navijakov z rôznym výkonom a s rôznymi prevodovými rýchlosťami. Tak ako pri automobilovej prevodovke, nižší prevod (v číselnej hodnote) znamená vyšší točivý moment a vyšší prevod znamená logicky nižší točivý moment. Rýchly navijak s vysokou ťažnou silou potrebuje silný motor s vysokými prevodmi. Fyzika teda hovorí aj o tom, ktorý navijak má vyšší odber elektrického prúdu.

Príklad: vrstvy lana vs. rýchlosť navíjania vs. ťažná sila:

Prevodovka

Existujú navijaky s troma rôznymi druhmi prevodoviek – ozubená prevodovka, závitová (hovorovo „šneková“) prevodovka a planétová prevodovka. Každý typ má svoje výhody aj nevýhody.

Ozubená prevodovka

Tento typ prevodovky používa pár ozubených kolies – väčšie koleso na osi motora a menšie na osi samotného navijaku. Ozubené prevodovky sú rýchle, ale majú dosť vysoký odber prúdu vďaka  nízkemu vnútornému prevodovému treniu. Tieto prevodovky nepotrebujú silnú brzdu pri záťaži. Na trhu prakticky už ale nie sú žiadne navijaky s týmto druhom prevodovky.

Planétová prevodovka

Tento typ prevodovky používa malé planétové kolesá, podobne ako v automatických prevodovkách. Ich najväčšou výhodou sú kompaktné rozmery, nízka hmotnosť a nízka cena. Ich hlavnou nevýhodou je, že väčšina používa brzdu vo vnútri bubna, ktorý sa ľahko zahreje pri odvíjaní lana pod záťažou. Väčšina navijakov na trhu používa práve tento druh planétovej prevodovky. Tieto typy navijakov nie sú vhodné na časté a nepretržité používanie, ani na využitie v komerčnej sfére. Pri ich požívaní treba dbať na používanie v krátkych intervaloch s dostatočným prestávkami na vychladenie.

Závitová („šneková“) prevodovka

Systém šnekových prevodov je používa už niekoľko desiatok rokov a j overený v praxi. Šnekový prevod je spojený s motorom pomocou ozubeného kolesa. Motor leží pod alebo vedľa skrine prevodovky a ozubený prevod poskytuje ešte o niečo vyššiu redukciu prevodu. Navijaky so šnekovou prevodovkou sú výborné pri udržaní nákladu, pričom stačí len veľmi malá brzdiaca sila. Prevodovky tohto typu sú zvyčajne odolné a preto sú obľúbené najmä pri odťahových autách. Ich nevýhodou je nízka rýchlosť vďaka vysokému prevodovému stupňu. To sa prejavuje najmä pri navíjaní nezaťaženého lana.

Šnekové navijaky majú väčšie priestorové nároky na montáž. Vyznačujú sa však niekoľkonásobnou životnosťou oproti planétovým prevodom. Odpadá tu nutnosť brzdenia a tým pádom nehrozí prípadná porucha brzdy. Sú vhodné na priemyselné (časté a intenzívne) používanie.

Motory

Elektrické navijaky používajú dva druhy motorov – s permanentným magnetom (PM) alebo so sériovým vinutím. PM motory, ktoré môžeme nájsť najmä pri lacnejších navijakoch, majú približne o 10-15 percent nižší prúdový odber než výkonné, priemyselne používané motory so sériovým vinutím, no sú citlivejšie na nešetrné zaobchádzanie a takisto na teplo. Ich druhou nevýhodou je tendencia strácať výkon pri veľmi nízkych teplotách. Pre občasné používanie či rekreačné účely, je PM motor vhodnou voľbou pre navijak. Pre profesionálne použitie a pre použitie pri nízkych teplotách je vhodné použitie navijakov s motorom so sériovým vinutím.

Treba mať na pamäti, že elektrické navijaky vydržia len krátkodobé preťaženie elektrickým prúdom, preto každý výrobca dôrazne odporúča používať navijak v krátkych intervaloch s dlhšou prestávkou. 15 minútová nepretržitá práca bez prestávky na vychladnutie motora ho takmer isto spáli. Motor sa preťaží aj pri dlhodobej prevádzke (15 a viac minút) aj keď nie je pod záťažou. V prípade, že potrebujete navijak na nepretržitú alebo veľmi častú prevádzku, je lepším riešením hydraulický navijak, kde nehrozí riziko spálenia motora.

Hydraulické verzus elektrické navijaky

Hydraulické navijaky používajú planétový pohon s hydraulickým motorom, ktorý je poháňaný čerpadlom vozidla. Najväčšou výhodou hydraulických navijakov je možnosť ich častého a dlhotrvajúceho použitia. Pokiaľ beží motor auta, môžete ho používať celý deň bez obáv poškodenia navijaku. Na druhú stranu elektrické navijaky poskytujú možnosť navíjania niekoľko minút aj pri vypnutom motore. Pre časté používanie navijaku (odťahové služby alebo iné komerčné používanie) je vhodnou voľbou práve hydraulický navijak.

Elektrické navijaky sa ľahšie montujú, majú nižšiu cenu a je ich možné použiť pri veľkom náklone v teréne, kedy hrozí odliatie oleja z motora vozidla a následné zadrenie.

Hydraulické navijaky majú vyššiu cenu (najmä ak zvážime cenu montáže vrátane čerpadla, elektromagnetických ventilov), no môžeme ich používať takmer nepretržite – nehrozí tu prehrievanie a následné zhorenie motora, čo je slabinou elektrických navijakov.

Lano

Existujú dva druhy lana – klasické drôtené lano a syntetické lano. Obidva druhy lana sú vhodné pre navíjanie a obidva majú svoje výhody aj nevýhody. Oba druhy sa rozlišujú podľa hrúbky a pevnosti v ťahu. Pri bežných offroad navijakoch (ťažná sila 2,5t – 7t) sa používa lano s priemerom 0,8cm, 1cm a 1,1cm, v obidvoch prevedeniach – aj oceľové aj syntetické. Ťažná sila (t.j. kedy sa lano roztrhne) závisí od druhu lana, od priemeru a celkovej charakteristiky lana, no je vždy väčšia než je ťažná sila navijaku.

Drôtené oceľové lano

Tieto tradičné laná sa robia z niekoľkých pramienkov uhlíkovej ocele, obyčajne sa používa 7 zväzkov po 19 pramienkov (označované ako 7x19). Menej častejšie sú laná 6x37, ktoré sú síce viac pružnejšie a odolnejšie voči únave materiálu, no sú menej odolné proti rozstrapkaniu než laná 7x19. Navijaky sa väčšinou od výroby dodávajú s lanami 7x19.

Drôtené laná sú v porovnaní so syntetickými lanami odolnejšie voči opotrebeniu. Sú odolné voči vysokým teplotám a sú lacnejšie. Na druhú stranu je drôtené lano náchylnejšie na poškodenie ak nie je správne navinuté na bubon. Drôtené lano je ťažšie, 37m lana hrúbky 0.8cm váži približne 13 kilogramov aj s hákom.  Oceľové laná je možné spájať (i keď je to náročnejšie pre začiatočníkov). Jednotlivé prúžky lana sa zvyknú lámať a vytvárajú malé ostré body, ktoré sa zarezávajú do rúk, takže rukavice sú pri navíjaní nevyhnutým doplnkom. Drôtené laná majú veľa kinetickej energie pri roztrhnutí, a môžu spôsobiť zranenia zúčastnených osôb či vozidiel.

Syntetické lano

Syntetické laná sú na trhu relatívnou novinkou a vedie sa o nich veľa diskusií. Je len zopár navijakov na trhu, ktoré sa štandardne dodávajú so syntetickým lanom. Väčšina výrobcov ponúka syntetické lano ako doplnkovú výbavu.

Syntetické lano je ľahšie ako oceľové. 37m lana s hákom váži okolo 2,3kg. Pri roztrhnutí má syntetické lano menej kinetickej energie a nie je tak nebezpečné ako oceľové lano pri roztrhnutí. Syntetické lano je väčšinou silnejšie než oceľové lano s rovnakou hrúbkou. Takisto sa syntetické lano ľahšie naddlžuje. V núdzovom prípade sa na syntetickom lane dá spraviť uzol.

Syntetické laná majú aj svoje nevýhody. Je menej odolné voči odreniu. Úvodné náklady na syntetické lano sú vyššie (troj- až štvornásobne v porovnaní s oceľovým lanom), i keď jeho dobré vlastnosti túto nevýhodu vyrovnávajú.

Najväčším problémom syntetického lana je jeho nižšia odolnosť voči teplu. Bežný navijak s planétovým prevodom má v strede bubna zabudovanú jednosmernú brzdu. Pri odvíjaní lana pod záťažou (napríklad pri spúšťaní auta) táto brzda generuje pomerne vysoké teplo. Výrobcovia odporúčajú pri spúšťaní odvíjať lano v niekoľkých intervaloch po 7 metroch. Prestávky by mali byť čo najdlhšie. Poškodenia lana dôsledkom vysokej teploty na prvej vrstve je len veľmi ťažko možné spozorovať. Takéto poškodenie syntetického lana sa objaví už pri teplote 65 stupňov. Pri nadmernom zaťažení navijaku sa syntetické lano môže dokonca aj roztaviť.

Okolo teplotnej odolnosti sa vedie diskusia – niektoré syntetické laná majú veľkú teplotnú odolnosť, no majú nízku ťažnú silu, takže je potrebné použiť lano s väčším priemerom. Možným riešením je použitie hrubšieho lana na prvej vrstve bubna a ďalej ho nadviazať tenším lanom. Na prvú vrstvu lana sa niekedy dáva vrstva nylonovej pokrývky. No najjednoduchším riešením je dodržiavať rady výrobcu a nepoužívať navijak v dlhých intervaloch.

Tento problém odpadá pri navijakoch so šnekovou prevodovkou.

Batéria a elektrická inštalácia

Elektrický navijak splní svoj účel len ak do neho tečie dostatočná „šťava“. Najväčšou slabinou bývajú autobatérie štandardne dodávané v aute. Štartovacie batérie znášajú veľmi zle hlboké vybíjanie. Dobrým riešením nie je ani výmena štandardnej batérie za batériu vhodnú pre hlboké vybitie. Tieto batérie pre zmenu nie sú vhodné pre štartovanie. Problém riešia batérie pre lodné motory, ktoré sú vhodné aj pre časté a hlboké vybitie aj pre vysoký odber prúdu pri štartovaní.

V každom prípade je pre používanie navijaku mať čo najsilnejšiu batériu. Batéria vyberáme podľa kapacity v ampér hodinách (AH). Jedna ampér hodina predstavuje jeden ampér na 10 hodín alebo 10 ampérov na 1/10 hodiny. Pretože batéria sa nenabíja ani nevybíja rovnomerne, používa sa niekoľko rôznych spôsobov na označenie AH. Najčastejšie sa používa klasifikácia C20, čo je počet ampérov, ktoré dokáže baterka dodať počas 20 hodín než napätie v batérii klesne pod 10,5 voltu. 55 ampérová batéria hodnotená podľa C20 normy dodá 2.75 ampéra počas 20 hodín (55/20 = 2,75).

Ak chceme zistiť, ako sa batéria bude správať pri navíjaní záťaže, vydelíme maximálny príkon navijaku na ampér hodiny. 55 ampér hodinová batéria so záťažou 400 ampérov klesne pod 10,5 voltu približne za 8 minút (55/400 = 0.137 hodiny = 8,22 minút). Toto je samozrejme teoretický príklad, takže pri reálnom použití to bude menej, no príklad ilustruje spôsob. akým môžeme porovnať batérie pre použitie s navijakom.

Je možné použiť dve batérie a zapojiť ich paralelne – tým sa kapacita zvýši dvojnásobne. Udržať napätie batérie nad 10,5 voltu je zásadný spôsob ako predĺžiť životnosť navijakov.

Niektorí používatelia si do vozidla montujú druhú batériu, nezávisle od štartovacej batérie. Túto batériu používajú len pre navíjanie. Tento spôsob vylúči nebezpečenstvo vybitia štartovacej batérie.

Čas použitia navijaku na batériu je možné predĺžiť aj inštaláciou alternátora s vyšším výkonom. Ak sa štandardne dodávaný alternátor (100-150 ampérové) použije na navíjanie na plný výkon príliš dlhú dobu, hrozí jeho prehratie a zhorenie. Výkonnejšie priemyselné 200 ampérové alternátory sa zmestia aj do sériových off-road a SUV áut.

V každom prípade je najlepšie použiť navijak s naštartovaným motorom, aby ste nevybili batériu ešte pred úplným vytiahnutím vozidla. Nezabudnite, že na naštartovanie vozidla budete potrebovať veľa energie z batérie.

Odporúča sa do auta namontovať odpojovač batérie, ktorý treba zapojiť na plusový pól batérie. Navijaky spínané pomocou solenoidov sa môžu vo výnimočných prípadoch samovoľne spustiť (týka sa to najmä lacnejších a neznačkových navijakov) – napríklad pri jazde po tvrdom a nerovnom teréne. Pomocou odpojovača batérie pripojíte navijak k batérii len pri práci s ním a zabránite tak nežiaducemu zhoreniu motora. Skúsenosti hovoria, že najčastejšou príčinou zhorenia motora je práve samovoľné zapnutie navijaka. Pri cene nového motora, ktorý stojí od 10.000 korún, je odpojovač batérie rozumnou investíciou.

Upevnenie navijaka na vozidlo

Svoju úlohu zohráva aj umiestnenie navijaka na vozidle. Ak budete používať navijak na občasné použitie a nepredpokladáte jeho použitie v snehu, vode či blate, môžete navijak namontovať aj za originálny predný nárazník. Zachováte tak pôvodný vzhľad do vozidla a navijak nebude na vozidle rušiť dizajn.

Ak však rátate sa použitím navijaku v snehu, blate či vode, budete potrebovať iné umiestnenie navijaku. Navijak by mal byť umiestnený tak, aby jeho elektrické časti (ovládanie, solenoid) boli umiestnené čo najvyššie nad zemou. Rovnako je dôležité, aby navijak neznižoval svetlú výšku vozidla alebo nájazdový uhol. Je vhodné, aby bol k ovládaniu navijaka, k lanu a háku čo najlepší prístup.

Odporúčame nechať si navijak namontovať v autorizovanom montážnom stredisku. Navijak musí byť umiestnený na tzv. montážnej doske, ktorá je pevne spojená sa rámom vozidla. Na niektoré typy vozidiel sa vyrábajú montážne sady sériovo, na ostatné vám montážnu dosku vyrobia na konkrétny typ vozidla.

Navijak je vhodné umiestniť na vozidlo tak, aby čo najmenej bránil prúdeniu vzduchu na motor cez masku vozidla. To sa vyplatí najmä v letných mesiacoch, kedy sa motor potrebuje čo najviac chladiť.